Chyba 1 zo 6
Trasa vybraná podľa fotiek, nie podľa náročnosti
Fotografia výhľadu z hrebeňa nepovie nič o tom, že posledných dvanásť kilometrov vedie po kamenistej lesnej ceste, kde auto ide krokom a v kabíne to poriadne hádže. Pre bežného dospelého je to dobrodružstvo. Pre človeka s citlivým chrbtom, pre tehotnú ženu alebo pre dieťa, ktorému býva v aute zle, to môžu byť tri nepríjemné hodiny.
Pri výbere trasy sa preto pýtajte na tri veci: koľko minút sa ide po nespevnenom povrchu, aké je najväčšie prevýšenie na jednom úseku a či je súčasťou výletu aj chôdza a v akej dĺžke.
Ako to vyzerá, keď sa to nepodarí
Skupina si vyberie „najkrajšiu“ celodennú trasu. Po hodine v teréne polovica ľudí chce späť a vodič musí rozhodnúť, či otočí celé auto.
Čo funguje lepšie
Najprv zistiť, kto pôjde a čo zvládne. Až potom vyberať výhľady. Ku každej trase uvádzame podiel terénu a dĺžku peších úsekov.

